Sloka 392

३९२. 392.

स्त्रीषु राजसु सर्प्पेषु स्वाध्याये शत्रुसेविनि

भोगे चायुषि, विश्वासं कः प्राज्ञः कर्तुमर्हति९२॥

strīṣu rājasu sarppeṣu svādhyāye śatrusevini,

bhoge cāyuṣi, viśvāsaṁ kaḥ prājñaḥ kartumarhati.

Hal-hal yang tidak dipercayai oleh orang bijak yaitu wanita, raja, ular, pengetahuan tidak diamalkan, kesenangan, kehidupan dan seseorang yang melayani musuh.

Samangke marika tan kawiśwāsa sang paṇḍita, lwirnya, strī, ratu, sarpa, widyābhyāsa, wwang sewaka ring śatru, bhoga, āyuṣya, nahan lwirning tan tinunggalan de sang paṇḍita, tar anggĕh tar gĕrĕma, tar tīs prāna irika.

Inilah hal-hal yang tidak dipercayai oleh sang pandita: wanita, raja ular, orang yang hanya menghafalkan ilmu pengetahuan (tanpa mengamalkannya), orang yang mengabdi pada musuh, kenikmatan, dan umur yang terlalu panjang. Itulah hal-hal yang tidak dapat disepakati oleh sang pandita, tidak dianggap dan tidak disukai, gelisah pikirannya terhadap semuanya itu.

There are no reviews for this eBook.

0
0 out of 5 (0 User reviews )

Add a Review

Your Rating *

Sloka Lainnya

Sloka 381

इदमेतत् करिष्यामि तत एतद्भविष्यति। संकल्पः क्रियते योऽयं न तं मृत्युः प्रतीक्षते॥३८१॥

Sloka 382

यथा फलानां पक्वानां नान्यत्र पतनाद्भयम्। तथा नराणां जातानां नान्यत्र मरणाद्भयम्॥३८२॥

Sloka 383

नाप्राप्तकालो म्रियते विद्धः शरशतैरपि। तृणाग्रेणापि संस्पृष्टः प्राप्तकालो न जीवति॥३८३॥

Sloka 384

मृत्युर्ज्जर च रोगश्च दुःखं चानेककारणम्। अनुषक्ता यदा देहे किं स्वस्थ इव तिष्ठति॥३८४॥

Sloka 385

तिष्ठन्तं च शयानं च मृत्युरन्वेति वै यदा। किं पल्वले मत्स्य इव सुखं स्वपिषि पुत्रक॥३८५॥

Sloka 386

अविश्राममपाथेय मनालम्भमदेशकम्। तमःकान्तारमध्वानं कथमेको गमिष्यसि॥३८६॥

Sloka 387

यदा विसंज्ञः स्थिरनिश्चलेक्षणः प्रसक्तहिक्कः श्वसनान्तविष्ठितः। तमो महच्छ्वभ्रमिवाभिनीयसे तदा क्व दाराः क्व भवान् क्व बान्धवाः॥३८७॥

Sloka 388

पुरा जरा कलेवरं विजर्ज्जरीकरोति ते। बलाङ्गरूपहारिणी विधत्स्व सौकृतं निधिम्॥३८८॥

Sloka 389

हिरण्यरत्नसञ्चयाः शुभाशुभेन सञ्चिताः। न तस्य देहसंक्षये भवन्ति कार्य्यसाधकाः॥३८९॥

Sloka 390

अनित्यं यौवनं रूपं जीवितं द्रव्यसञ्चयः। आरोग्यं प्रियसंवासो गृद्ध्येद्यो न स पण्डितः॥३९॰॥