Sloka 502

५॰२. 502.

सुखं च दुःखं च भवभवौ च लाभालाभौ मरणं जीवितं च

पर्य्यायतः सर्व्व एवाविशन्ति तस्माद्धीरो नैव तप्येन्न हृष्येत्॥५॰२॥

sukhaṁ ca duḥkhaṁ ca bhavabhavau ca lābhālābhau maraṇaṁ jīvitaṁ ca,

paryyāyataḥ sarvva evāviśanti tasmāddhīro naiva tapyenna hṛṣyet.

 

Sukacita dan kesedihan, keberadaan dan tidak berada, keuntungan dan kerugian, hidup dan mati mempengaruhi semua secara bergiliran. Demikian orang bijaksana tidak penuh kesedihan atau kegembiraan.

 

Tuwi pwa n paganti purih nikang sukha mwang duhkha, hana lawan taya, si sugih lawan si daridra, pāti lawan hurip, kapwa maganti hananika ring dadi, engĕt pwa sang paṇḍiterika, matangnyat tar agirang, tar prihati, langgĕng ahĕning manah nira.

 

Sesungguhnya silih berganti keadaan suka dan duka itu, ada dan tiada, si kaya dan si miskin, mati dan hidup, semua silih berganti-keberadanya pada semua makhluk; sang pandita sadar akan hal itu sehingga beliau tidak terlalu bergembira dan tidak bersedih hati melainkan selalu tetap jernih pikirannya.

There are no reviews for this eBook.

0
0 out of 5 (0 User reviews )

Add a Review

Your Rating *

Sloka Lainnya

Sloka 504

सुखं वा यदि वा दुःखं भूतानां पर्युपस्थितम्। प्राप्तव्यमवशैः सर्व्वं परिहारो न विद्यते॥५॰ ४॥

Sloka 505

सुखस्यानन्तरं दुःखंदुःखस्यानन्तरं सुखम्। पर्य्यायेणोपवर्तन्ते नरं नेमिमरा इव॥५॰ ५॥

Sloka 506

ज्ञानवानेव पुरुषः संयुक्तः परया धिया। उदयास्तमनज्ञो हि न शोचति न हृष्यति॥५॰ ६॥

Sloka 507

प्रज्ञया मानसं दुःखं हन्याच्छारीरमौषधैः। एतद्धि ज्ञानसामर्थ्यं न बालैः समतामियात्॥५॰ ७॥

Sloka 508

मानसेन हि दुःखेन शरीरमुपताप्यते। अयःपिण्डेन तप्तेन कुम्भसंस्थमिवोदकम्॥५॰ ८॥

Sloka 509

मानसं चमयेत् तस्मात् प्रज्ञयाऽग्निमिवाम्भसा । प्रशान्ते मानसे ह्यस्य शारीरमुपशाम्यति॥५॰ ९॥

Sloka 510

संविद्रते न बलयः पलितानि न जानते। प्रज्ञावबोद्धितत्त्वानामव्यापारोऽत्र जन्मनः॥५१॰॥

Sloka 512

शोकस्थानसहस्राणि भयस्थानशतानि च। दिवसे दिवसे मूढमाविशन्ति न पण्डितम्॥५१२॥

Sloka 513

बुद्धिलाभाद्धि पुरुषः सर्व्वं तरति किल्बिषम्। विपापो लभते सत्त्वं सत्त्वस्थः सम्प्रसीदति॥५१३॥

Sloka 514

वसन् विषयमध्येऽपि न वसत्येव बुद्धिमान्। संवसत्येव दुर्ब्बुद्धिरवसन् विषयेष्वपि॥५१४॥