Sloka 439

४३९. 439.

अङ्गारसदृशी नरी घृतकुम्भसमः पुमान्

ये प्रसक्ता विलीनास्ते ये स्थितास्ते पदे स्थिताः३९॥

aṅgārasadṛśī narī ghṛtakumbhasamaḥ pumān,

ye prasaktā vilīnāste ye sthitāste pade sthitāḥ.

 

Wanita itu seperti membakar arang. Seorang pria seperti minyak, saat mendekat dia meleleh. Jika dia menjauh, tetap kokoh dan teguh.

 

Lawan ikang strī ngaranya, apuy wangba padhanya, kunang ikang jalu-jalu ngaranya, pada lawan miñak ika, kalinganya yāwat ikang jalu-jalu sakta aparĕk irika, niyata syuh drawa durbala ya, yapwan apagĕh ikang wwang ring śiṣtācāra; tan kaweśa de nikang strī, niyata nirwikāra ya apagĕh ring hayu.

 

Lagipula wanita itu dikatakan sebagai bara, sedangkan pria itu sama halnya dengan minyak, artinya apabila birahi pria itu datang mendekati si wanita, pasti akan hancur lebur, tidak berdaya, namun jika orang tetap berlaku arif bijaksana, tidak dikuasai oleh wanita, niscaya ia tetap berada dalam keadaan selamat.

 

There are no reviews for this eBook.

0
0 out of 5 (0 User reviews )

Add a Review

Your Rating *

Sloka Lainnya

Sloka 430

न स्त्रीभ्यः किन्चिदन्यद्वै पापीयो भुवि विद्यते। स्त्रीयो मूलमनर्थानां मनसापि च चिन्तिताः॥४३॰॥

Sloka 431

स्त्रीकृतो ग्रामनिगमः स्त्रीकृतः क्रयविक्रयः। स्त्रीयो मूलमनर्थानां तस्मान्नैताः परिष्वजेत्॥४३१॥

Sloka 432

अन्तकः पवनो मृत्युः पातालम् वडवामुखम्। क्षुरधारा निषं सर्प्पो वह्निरित्येकतः स्त्रियः॥४३२॥

Sloka 433

आनायमिव मत्स्यानान् पञ्जरं शकुनेरिव। समस्तपाशं मूदस्य बन्धनं वा मलोचना॥४३३॥

Sloka 434

नासां कश्चिदगम्योऽस्ति नासां वयसि निश्चयः। विरूपं वा सुरूपं व पुमानित्येन भुञ्जते॥४३४॥

Sloka 435

अनर्थित्वान्मनुष्याणां भयात् परिभवात् तथा। मर्य्यादायाममर्यादाः स्त्रियस्तिष्ठन्ति भर्तृषु॥४३५॥

Sloka 436

उशना वेद यच्छास्त्रम् यच्च वेद वृहस्पतिः। उभे ते न विशिष्येते स्त्रीबुद्धिस्तु विशिष्यते॥४३६॥

Sloka 437

नाग्निस्तृप्यति काष्ठानां नापगानां महोदधिः। नान्तकः सर्व्वभूतानां न पुंसां वा मलोचना॥४३७॥

Sloka 438

यस्य जिह्वासहस्रं स्याज्जीवेच्च शरदः शतम्। अनन्यकर्म्मा स्त्रीदोषान् नैवोक्त्वा निधनं व्रजेत्॥४३८॥

Sloka 440

स्त्री नाम माया निकृतिः क्रोधमात्सर्य्यविग्रहा। दूरात् त्यजेदनार्य्यां तां ज्वलितामेध्यवद्बुधः॥४४॰॥